Slávime Medzinárodný deň žien v inžinierstve INWED2023, rozhovor nám poskytli tri chemické inžinierky
Pri príležitosti jubilejného desiateho ročníka osláv žien v inžinierstve sme sa rozhodli zanalyzovať situáciu v chemickom inžinierstve. Okrem analýzy dát zo Štatistického úradu SR sme oslovili aj chemické inžinierky z praxe, ktoré sa podelili o svoje skúsenosti s prácou v prevažne mužskom kolektíve.
Deň žien v inžinierstve alebo skrátene INWED sa oslavuje 23. júna od roku 2014. Jeho počiatky sú vo Veľkej Británii. V roku 2016 nad ním prevzalo patronát UNESCO a od roku 2017 sa vďaka rozvoju do iných krajín sveta sviatok vyvinul na medzinárodný. K oslávenkyniam patria aj chemické inžinierky.
Inžinierky už rozhodne nie sú ničím nečakaným na technických pozíciách vo firmách. Vo Veľkej Británii za posledné desaťročie výrazne vzrástol počet žien v inžinierskych pracovných pozíciách. Napríklad v gumárenskom priemysle stúpol podiel žien z 12,5 % na 32,2 %. V kategórii Výrobní a procesní inžinieri, kam patria aj chemickí inžinieri, zaznamenali ženy nárast v percentuálnom zastúpení z 7,7 % na 19,6 %.
Na Slovensku sa situácia nevyvíja tak dynamicky, aj keď je nutné podotknúť, že sa nesledujú jednotlivé profesie do podobnej hĺbky ako vo Veľkej Británii. Štatistický úrad SR vykazuje zamestnanosť v hospodárstve podľa 22 ekonomických činností. Pre potreby nášho článku sme spojili štyri kategórie, v ktorých pôsobí väčšina zamestnávateľov absolventov Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva STU (rozpísané v grafe nižšie).
Z dát vyplýva približne tretinové zastúpenie žien na týchto pracovných pozíciách. V roku 2012 mali inžinierky v sledovaných kategóriách podiel 31,8 %, minulý rok 33,7 %. Najvýraznejšie zastúpenie majú v priemyselnej výrobe, ktorá zároveň predstavuje viac ako 90 % všetkých pracovných miest v analýze. Najmenšie zastúpenie majú ženy v kategórii Ťažba a dobývanie, aj keď v porovnaní s rokom 2020 práve v tomto sektore pozorujeme výrazný, približne sedemnásobný nárast.
Čím je postavenie žien špecifické? Vo všeobecnosti je veľkým problémom očakávaná materská dovolenka, ktorá môže pracovníčku vyradiť z výkonu práce aj na dva roky. Tým sa prirodzene znižuje dosiahnutá prax a v niektorých profesiách tak strácajú výrazne na trhovej hodnote.
Samotné inžinierky čelia navyše ďalším výzvam spojeným s obrazom inžinierstva ako prednostne mužskej profesie. Dievčatá inklinujúce k počítačom a stavebniciam zväčša ťažšie zapadajú do kolektívu rovesníčok. Aj pri vzdelaní fungujú techničky prevažne v mužskom prostredí. Dve najväčšie technické univerzity na Slovensku, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vo svojich výročných správach (STU, TUKE) deklarujú zastúpenie študentiek na úrovni 30-31 %. Pozitívom je podobné zastúpenie žien medzi absolventmi ako aj zamestnanými, čo implikuje nízku mieru diskriminácie pri pracovných pohovoroch.
V prvej časti článku sme sa pozreli na čísla. Teraz sa pozrieme na to, ako svoje kariéry vnímajú samotné chemické inžinierky. Veronika, Eva a Magdaléna sa nachádzajú v rozdielnych fázach svojich kariér, pracujú na rôznych pozíciach, ale predsa ich niečo spája. Vyštudovali chemické inžinierstvo a prácu si našli v odbore. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať ich príbehy.
Veronika | Grundfos | Bratislava
Pracujem ako Application Engineer pre produkty vodného hospodárstva vo firme Grundfos. Venujem sa výberu a dimenzovaniu čerpadiel, špecializujem sa na kalové čerpadlá, miešadlá pre kaly, dávkovacie čerpadlá a ponorné čerpadlá.
Pri nástupe do práce som zároveň ešte študovala. Prvý ročník inžinierskeho štúdia som absolvovala na University of Strathclyde vďaka Erasmu. Následne som sa dostala na letnú stáž v Škótsku, vo firme National Oilwell Varco, po ktorej mi ponúkli full-time pozíciu procesného inžiniera. Táto ponuka mi prišla ešte pred ukončením štúdia, a tak som sa rozhodla ju prijať a doštudovať externe na University of Strathclyde v Glasgowe. Prestup z univerzity do práce teda prebiehal súbežne a keďže to nebola moja prvá stáž, pomerne rýchlo som si zvykla na nové nadstavenie full-time práca a part-time štúdium.
Najväčšia výzva, ktorej som doposiaľ čelila nesúvisela s pracovnými projektmi, ale so zmenou práce a návratu z materskej. Nejde totiž len o nové zručnosti, ktoré je potrebné sa naučiť, ale taktiež prispôsobiť sa kultúre a dynamike nového tímu. Veľmi ťažko sa dá dopredu odhadnúť, ako to človeku sadne. Treba sa postaviť k veciam s otvorenou mysľou a sústrediť sa na výsledky, ktoré chce dosiahnuť.
Na inžinierskej práci sa mi najviac páči to, že fyzikálne princípy, ktoré sme sa naučili v škole, sú rovnaké všade na svete. Je jedno, či človek navrhuje technické riešenie pre Angolu alebo Slovensko – Bernoulliho rovnica sa počíta všade rovnako. Samozrejme, normy sa môžu líšiť a pre každú krajinu budú kladené iné požiadavky, ale s inžinierstvom má človek otvorené brány takmer všade.
Byť chemickou inžinierkou je podľa mňa to isté ako byť chemickým inžinierom – záleží od priemyslu a regiónu. Ja mám skúsenosť z ťažiarskeho priemyslu v Škótsku, ktorý bol skoro výlučne len pre mužov a v súčasnosti pracujem s viacerými kolegyňami v regióne strednej a severnej Európy na návrhoch čerpadiel. Myslím, že keď si porovnám náš región so Škótskom, ženy sú tu celkom dobre zastúpené. Najdôležitejšie podľa mňa vždy je, aby boli všetci v tíme dobre vyvážení a ochotne spolupracovali.
Čerstvým absolventom a absolventkám chemického inžinierstva by som poradila, aby sa vždy snažili robiť všetko, do čoho pôjdu čo najlepšie ako vedia. Žiadna práca nevyjde nazmar – výsledky sa často dostavia neskôr, ale podstatné je sa stále niekam posúvať. Mňa posunula dopredu bakalárka, ktorú som robila vo firme Cloetta – to ma odlíšilo od ostatných kandidátov na stáž v Škótsku, ale v tom čase by mi nenapadlo, že to bude mať taký veľký vplyv na moju kariéru.
Eva | Bekaert | Sládkovičovo
Pracujem ako procesná inžinierka v medzinárodnej spoločnosti Bekaert, ktorá je výrobcom drôtov a kordov. Som zodpovedná za technológiu výroby pätkového drôtu do pneumatík. Hlavnou súčasťou mojej práce je riešenie každodenných problémov týkajúcich sa výrobného procesu a kvality produktu. Rovnako je mojou úlohou aj zavádzanie nových produktov, organizovanie skúšok s cieľom zlepšovania kvality či zvyšovania produktivity. Podieľam sa však aj na návrhu nových zariadení, vytváraní pracovných postupov, riešení problémov vzniknutých u zákazníka. Dalo by sa pokračovať ešte aj na ďalších desať riadkov, keďže práca procesného inžiniera je pestrá a zahŕňa množstvo rôznych zodpovedností.
Pri nástupe do práce som si prekvapivo celkom rýchlo zvykla na pracovný režim a rýchlo stúpajúce množstvo úloh a zodpovedností. Myslím si, že to bolo aj práve vďaka štúdiu chemického inžinierstva, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za dosť náročné. Vďaka množstvu zadaní, ktoré sme museli stíhať popri učení sa na zápočty či skúšky, som bola zvyknutá na vcelku vysoké „pracovné“ tempo. Preto ten presun do reálnej práce nebol až taký veľký šok. Pamätám si keď som prvýkrát odchádzala z práce 3-4 hod po pracovnej dobe (skúška nového zariadenia), ako som si povedala, že tie večerné písomky po siedmej boli na niečo dobré 🙂
Najväčšia výzva, ktorej som doposiaľ čelila nie je konkrétny projekt alebo problém, ktorý som musela vyriešiť. Za najväčšiu výzvu považujem vybudovať si v práci akýsi rešpekt. Nie je jednoduché presvedčiť ľudí, s ktorými pracujete (bez ohľadu na pozíciu), že už nie ste tá absolventka, ktorá „nič “ nevedela. Vyžaduje si to množstvo snahy a práce, aby ste tým, ktorí pracujú vo firme oveľa dlhšie ako vy, ukázali, že aj vy ste odborník a vaše názory a nápady stoja za zváženie.
Na inžinierskej práci sa mi najviac páči, že ja som tou zodpovednou osobou na ktorú sa ostatní obrátia, keď je potrebné nájsť riešenie problému. Ten pocit, keď po zoskupení všetkých informácii a množstve analýz a stretnutí sa vám podarí nájsť „root cause“ je naozaj dobrý a viete, že to čo robíte má zmysel. Mám rada aj to, že každý deň prináša nové výzvy. Áno, niekedy je unavujúce, že sa stále niečo deje, ale stačí jeden pokojnejší týždeň a už mi ten chaos a zhon začne chýbať.
Byť chemickou inžinierkou znamená, že väčšina vašich kolegov budú muži. Ja osobne mám rada ten pocit výnimočnosti, keď som na mítingu jedinou ženou medzi samými mužmi. Myslím, že prítomnosť žien inžinierok je potrebná, keďže my ženy máme zvyčajne iný pohľad na vec. Pri riešení problémov to vie byť veľmi užitočné. Všeobecne platí, že sme empatickejšie a lepšie vieme počúvať. To sama vnímam ako výhodu oproti mojím kolegom.
Čerstvým absolventom a absolventkám chemického inžinierstva by som poradila, aby si boli vedomí, že ten titul naozaj nie je všetko. Aby rešpektovali druhých bez ohľadu na vek a funkciu, aby sa netvárili, že sú najmúdrejší a aby sa pýtali, keď niečo nevedia. Sú to všeobecné rady, ale podľa mňa kľúčové ako v práci, tak aj bežnom živote.
Magdaléna | Mondi SCP | Ružomberok
Pracujem ako vedúca vysušovacieho stroja v Mondi SCP v Ružomberku. Mojou hlavnou prácou je zabezpečiť výrobu sušenej celulózy, jej manipuláciu a expedíciu, ale aj rozvlákňovanie buničín. Okrem toho s mojimi kolegami pripravujeme projekty na rozvoj a optimalizáciu prevádzok, riešime problémy, plánujeme opravy, ale aj komunikujem so zákazníkmi.
Pri nástupe do práce som začínala na pozícii technológa prevádzky Vláknitej linky, na ktorej som robila energetický audit v rámci diplomovky, takže som nešla úplne do neznámeho. Zmenilo sa toho však veľa – pri štúdiu pokoj a systematickú prácu, vystriedal nikdy-nekončiaci dynamický režim stabilnej prevádzky a prevádzkových problémov, príprav projektov, bilancií, ale v neposlednom rade zostava ľudí, s ktorými som rada trávila čas. Princíp prevádzky som poznala, ale trvalo takmer dva roky, kým som mohla povedať s istotou, že prevádzku poznám do šróbky. Majte trpezlivosť.
Najväčšia výzva, ktorej som doposiaľ čelila bol Projekt 2000, ktorého len prípravná fáza trvala 2 roky, ďalší rok diskusie s dodávateľmi a samotná realizácia až po výkonové testy viac ako dva roky. Všetko to bolo o bilanciách, analýzach, technickom plánovaní, materiáloch a takmer nikdy nekončiacom kolotoči diskusií s dodávateľmi o nových technológiách, neskôr o nábehu a riadení procesov. Popri tom všetkom som musela stíhať aj riešiť problémy vtedajšej prevádzky či bežnú dennú rutinu vo forme optimalizácie nákladov.
Na inžinierskej práci sa mi najviac páčia bilancie. Materiálové, entalpické, prestupy látok a podobne. Výpočty, ktoré sme bežne na škole robili som použila na vytvorenie bilancie celej prevádzky, ktorú sme používali na simuláciu rôznych chodov, výpočty nákladovosti pri projektoch, optimalizačné projekty či porovnanie existujúcej prevádzky a identifikáciu neštandardného chodu. Fungovala som na tomto spôsobe ako technológ, ale aj v súčasnej pozícii som bilanciu vytvorila a vieme simulovať pomerne široké spektrum výroby (v rozsahu 45-105 % dizajnu), na základe čoho robíme úspešne optimalizáciu chodu.
Byť chemickou inžinierkou je o pohľade na problematiku. Ako žena som sa stretla prevažne s pozitívnym prístupom, kedy sa kriticky hodnotia schopnosti, vedomosti a skúsenosti. Rozdiely vnímam skôr v pohľade na problematiku – detaily, ktoré si nie každý všimne, možno pomalšie riešenie, ktoré ale zahŕňa menšie riziko alebo empatický prístup pri komunikácii. Možno to je skôr o povahe a rovnaký prístup vie poskytnúť muž. Žiaľ naša spoločnosť (myslím tým ľudia, nie firma) je ešte stále nastavená na podceňovaní žien a častokrát musíme dokazovať svoje schopnosti o niečo viac. Ako mladá – ešte stále sa za mladú považujem 🙂 – inžinierka sa stretávam s rôznymi vekovými kategóriami pracovníkov, od 20-tnikov po takmer dôchodcov, ktorí sa zmenám prispôsobujú pomalšie.
Čerstvým absolventom a absolventkám chemického inžinierstva by som poradila, aby si išli za svojím. Škola vás naučí veľa, ale to, čo dokážete aplikovať je na vás a je potrebné sa učiť celý život. Ak vás bavia bilancie, venujte sa im, ak to boli výpočty napr. reaktorov, hľadajte aplikácie projekčných firiem. Uplatniteľnosť našich absolventov je tak široká, že budete mať na výber vždy. Hľadajte to, čo vás baví už na škole a choďte sa tam pozrieť. Verím, že každý z absolventov veľmi rád predstaví svoju prácu budúcemu kolegovi.
Ďalšie inšpiratívne príbehy chemických inžinierok nájdete aj v našom nedávnom blogu zameranom viac medzinárodne. Chcete aj vy tvoriť svoj príbeh úspešnej chemickej inžinierky? Pridajte sa k nám a na tejto ceste nájdete v SSCHI silného partnera.
Späť na zoznam noviniek