Chemické inžinierstvo vs chémia

“Čo študuješ?“
“Chemické inžinierstvo.”
“Takže bude z teba chemik?”
“No, hmm. Ani nie. Vieš, to sú rozdielne veci…”

Tí z vás, ktorí študujete alebo ste študovali chemické inžinierstvo ste určite aspoň raz zažili takýto rozhovor. Je pravdou, že doktor či novinár nemusí každému vysvetľovať čo vlastne robí, lebo tak nejak si každý vie predstaviť náplň ich práce. Väčšine ľudí zarezonuje chémia v názve a už vás vidia ako robíte pokusy v laboratóriu. Táto predstava vôbec nemusí byť nesprávna. Vo všeobecnosti sa za chemickým inžinierstvom skrýva omnoho viac. V tomto článku sa pokúsime vysvetliť ako to s tou chémiou a chemickým inžinierstvom v skutočnosti je.

Trochu všeobecne

Chémia

• je prírodná veda, ktorá skúma zloženie a štruktúru látok, zaoberá sa ich vlastnosťami a vzájomnými interakciami
• jej hlavným predmetom skúmania sú chemické deje umožňujúce premenu látok na iné
• označovaná je aj ako centrálna veda, pretože poskytuje základ pre pochopenie viacerých základných aj aplikovaných vedných disciplín

Chemické inžinierstvo

• je technická disciplína zaoberajúca sa návrhom zariadení a procesov predovšetkým pre chemické a biotechnologické výroby
• má kľúčovú úlohu pri presune experimentu z laboratória do komerčnej výroby
• zaoberá sa optimalizáciou alebo redizajnom už existujúcich procesov a hľadaním energeticky efektívnejších a ekologickejších riešení

Hoci môžete chemického inžiniera nájsť aj v chemickom laboratóriu, jeho cieľom nebude objaviť novú prevratnú zlúčeninu, ale navrhnúť proces tak, aby ho bolo možné realizovať komerčne. Základný rozdiel v prístupe oboch vedných odborov pekne demonštruje historický príklad výroby penicilínu, o ktorom sme písali pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede. Kým chemik (lepšie povedané prírodovedec) objavil penicilín, jeho masovú výrobu navrhovali už chemickí inžinieri. Chémia dodala vhodné podmienky a princíp procesu, chemické inžinierstvo pripravilo jednotlivé výrobné a separačné kroky, skrátka dodalo technologický postup.

Rozdiely v štúdiu

Chémia

• jej základom je anorganická a organická chémia
• predmety sa zaoberajú materiálmi, ich výrobou a vlastnosťami
• delí sa na špecifické odbory chémie ako napr. fyzikálna chémia, analytická chémia, elektrochémia alebo biochémia

Chemické inžinierstvo

• kľúčovými predmetmi sú teória bilancií, prestup tepla, hydrodynamika a separačné procesy
• špecifické predmety sú energetika, biotechnológie, ako aj bezpečnostné, reaktorové či environmentálne inžinierstvo
• samozrejme aj chemickí inžinieri potrebujú základy chémie a v štúdiu absolvujú vybrané oblasti z organickej, anorganickej či fyzikálnej chémie
• na Slovensku je jediná inštitúcia, ktorej absolventi inžinierskeho stupňa nesú titul chemický inžinier, a to Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva FCHPT STU

Nebudeme si klamať, v prípade obidvoch odborov je to aj o množstve teórie, ktorú je potrebné ovládať  a aplikovať. Čo sa týka praktickej časti, študenta chémie skôr stretnete v laboratóriu s kadičkou v ruke, zatiaľ čo budúceho chemického inžiniera s kalkulačkou alebo otvoreným excelom ako rieši „polstranovú“ bilanciu.

Kde sa uplatnia?

Chemici vďaka svojím znalostiam chemických štruktúr látok, ich vlastností a vzájomných reakcií sú schopní vyvíjať nové látky a materiály, analyzovať ich zloženie a zlepšovať vlastnosti. Sústreďujú sa na mikrosvet. Vďaka tomu je uplatnenie chemikov veľmi široké v rôznych odvetviach:

• laboratórny pracovník alebo technológ v chemických, farmaceutických, hutníckych, biotechnologických, výrobách
• vedúci pracovník v skúšobných laboratóriách, kontrolných  a špecializovaných laboratóriách
• výskum nových materiálov, liečiv, analytických metód

Chemický inžinier je zvyčajne, tou osobou ktorá zodpovedá za transformáciu laboratórneho experimentu do priemyselnej výroby. Pri návrhu musí brať do úvahy aj energetickú stránku procesu spolu s environmentálnou a bezpečnostnou. Berie tiež do úvahy celkové náklady a očakávaný zisk. Časť jeho práce spočíva aj v zostavení matematického modelu (tzv. digitálne dvojča), ktorý dokáže predpovedať správanie daného procesu aj bez nutnosti experimentu, ktorý by častokrát bol neekonomický alebo aj nebezpečný. Na problematiku sa díva viac zoširoka a sústreďuje sa na makrosvet. O profesijných kariérach troch chemických inžinierok sa dočítate aj v našom nedávnom blogovom príspevku. Typické pozície obsadzované chemickými inžiniermi sú:

• procesný inžinier, technológ, priemyselný inžinier, vedúci pracovník chemických výrob
• návrhár v inžinierskych projekčných firmách a výskumných spoločnostiach
• energetik, odborník na životné prostredie, bezpečnostný inžinier
• výskumný pracovník v oblasti chemických a biochemických výrob

Zarábajú rovnako?

Pre oba vedné odbory plat závisí od konkrétnej pracovnej pozície. Všeobecne však platí, že pozície určené pre chemických inžinierov bývajú lepšie finančne ohodnotené, pretože:

• chemickí inžinieri sú flexibilnejší a uplatnia sa v rôznych oblastiach
• ich štúdium pozostáva z aktuálnych poznatkov o konvenčných aj inovatívnych priemyselných technológiách a kombinácie samostatnej práce a tímových projektov, čím sú lukratívnejší pre budúcich zamestnávateľov z priemyslu
• celkovo nižší počet absolventov chemického inžinierstva ako chémie

Platy slovenských chemických inžinierov v roku 2023 v závislosti od lokality a seniority sme analyzovali na základe dát z portálu profesia.sk v našom reporte.

Dúfam, že tým z vás, ktorí v tom mali zmätok sme aspoň trošku objasnili hlavné rozdiely medzi chémiou a chemickým inžinierstvom.  A tým z vás, ktorí zažívate podobné rozhovory ako bol ten na začiatku pomôže tento článok zakončiť dialóg, aby ten druhý pochopil v akom vednom odbore pôsobíte.

Späť na zoznam noviniek